Krásna, jemná, dobrá ...
Zavial vietor vôňou nôt
a tri hviezdy padli na mňa.
Kto to zčeril po vrch vôd?
Bol to marec – roztopašný Nezbedník,
bol to štvrtok – všedný deň, deň Nevšedník.
Sen z rozprávky o večných hrách.
Zapadol dňami. Zober, sfúkni, nemaj strach,
z vyblednutých fotiek  prach.

Dobrá, jemná, krásna ...
Ó, ty kvet, čo nerozkvetol,
ó, ty ticho z nenávratna,
dávny blesk, čo hromom kýchol ...
Zasadil som doma sad.
Sad bez stromov. Plev len snáď.
Vždy, keď šuští, padá dážď,
zvlášť keď márne staviam zášť,
časť spomienok tam necham rásť.

Jemná, krásna, dobrá ...
Hlúpy zvyk vraj, kamarát,
na pamiatku niečo zobrať
od ľudí, čo máš tak rád.
Detskosť smiešna – krčíš líce,
skladať lásky na police.
Vraj miesta veľa by zabralo !
Čo by sa tu vetiť dalo ?
Že ľudí ako vy - je málo.