Posledný dukát zajaca Alfonza

(alebo bájka s poučným resumé pre ženbychtivých)

Zajac Alfonz bol notorik a hazardér. Od večera do rána vymetal všetkých 46 pohostinstiev v lese a od rána do večera zvyšných 54 kasín na lúke za lesom. Vo všeobecnosti bol vlastne obľúbený pre svoj kladný postoj voči zajačej emancipácii v lese o ktorej dokázal klokotavo dlhé hodiny prednášať osamelým barovým pultom a rozbitým hracím automatom.

Horšie to už bolo s jeho obľúbenosťou u majiteľ podnikov. Postupom času zajac Alfonz získal legendárnu povesť a uznanie medzi lesnými nactiutŕhačmi, neplatičmi a šmajzňáčmi nestrážených butyliek mrkvovej whisky. Jeho umenie a neuveriteľne vyspelá technika privádzala do zúfalstva majiteľov všetkých 45 pohostinstiev. Ich priemerné manko, ktoré sa zo začiatku pohybovalo vo výrazne pozitívnych hodnotách vyplývajúcich z hojne precenených inflačných koeficientov, so zdokonaľovaním Alfonzovej nactiutŕhačskej, neplatičskej a šmajzňáčskej techniky klesalo ku indiferentnému bodu až pomaly, ale isto prehuplo do zjavne alarmujúcich hodnôt.

Obdobne to bolo aj u majiteľov 53 kasín. Každý týždeň vyhlasovali veľké súťaže o ešte väčšie ceny v snahe prilákať nových zákazníkov. Prilákali však len hazardéra Alfonza a jeho kumpániu, ktorí v zúfalej snahe konečne vyhrať svoj prvý dukát alebo nebodaj rozbiť bank v rabpottovi celé noci trieskali do svetielkujúcich elektronických bedien, až kým sa z nich nestali nesvietielkujúce rozbité niečo. Samozrejme, nikdy nič nevyhrali, pretože inak by sa ukľudnili a pointa tejto bájky by stratila zmysel.

Jediný pohostinný podnik, ktorý prosperoval a každý týždeň zaznamenával horibilný nárast obratu bol bar u Zajačice Ofélie. Vo svojich slabých chvíľach triezvosti brával zajac Alfonz do rúk bendžo a dlho zadumane postával pred vchodom do baru. Bol schopný celý večer očakávať ten historický moment, kedy sa na okamih v diaľke mihne tieň krásnej čiernosrstej majiteľky podniku, kedy čo len na moment zahliadne jej nádherné a do zlata prefarbené umelé mihalnice vlniace sa v prekrásnych vlnách za svojou majiteľkou, alebo kedy k nemu zavanie čo len nepatrný závan jej feromónov gustiózne kombinovaných dezodorantom značky „Hot rabbit woman“. V takých chvíľach zajac Alfonz zabúdal na ctiutŕhanie a na všetko, čo dovtedy dávalo jeho existencii zmysel. Skladal piesne, vybrnkával smutné melancholické melódie a pred jeho očami sa neustále vznášal onen vágny, či priam nejestvujúci tieň čiernosrstej veľkoušatej a zlatomihalnicovej Zajačice Ofélie. Áno to bola Alfonzova slabosť - nikdy nenabral odvahu vkročiť do jej baru.

A taktiež nikdy nevkročil do kasína u Veľkého ftáka. Majiteľom podniku bol samozrejme veľký vták Bonifác, pôvodom drozd čiernoperí, pojem medzi lesnými homosexuálmi. Povrávalo sa, že každú noc zmizne v útrobách jeho podniku štyri až päť adolescentných zajacov, ktorým Bonifác urobí niečo veľmi nepekné. Isté je, že o týchto veciach nikto v lese nahlas nerozprával, pretože sa bál. A najviac sa bál zajac Alfonz, lebo nevedel, čo slovo homosexuál znamená a keďže bol analfabet, nemohol si ani v slovníku divných slov prečítať o význame onoho slova. Takže onomu kasínu sa z diaľky úzkostlivo vyhýbal, a o to častejšie poctieval svojou prítomnosťou zvyšných 53 kasín a 45 pohostinstiev.

Vážení, nie aby ste sa domnievali, že zajac Alfonz a jeho kompánia prosperovala! Kdeže! Čo utrhli na cti, to predali na trhu, čo nedoplatili, to vypili a čo šmajzli, to zakopali na tajné miesto a nechali strážiť opicou. Pozoruhodné však bolo, že nikdy nenašli opicu na mieste kde ju zanechali. A tak museli nactiutŕhať znova a znova.

Tak to šlo roky. Zajac Alfonz bol nútený predať všetky čísla Playboya, všetky licencie na osviežovače vzduchu ako aj posledný pár ponožiek s motívom deravej mrkvy. Nezostalo mu napokon nič. Bol v koncoch - alebo ako sa hovorilo medzi jeho kumpánmi – bol v kozách. Bol v kozách aj z toho dôvodu, že väčšina majiteľov podnikov abdikovala z nevyhláseného boja a postupne pozatvárala svoje podniky. Lenže čím menej pohostinstiev a kasín jestvovalo, tým častejšie ich musel zajac Alfonz a jeho kumpánia navštevovať, jednoducho preto, lebo nemali už kam ísť. Stav v lese napokon dospel ku kritickému momentu, kedy posledný majiteľ stojac na prahu svojho opusteného saloonu odhodil poslednú Marlborlku, vyfúkol dym proti chladnej rannej oblohe a povedal: „Shit!“. Potom zbalil svoju poslednú slivku a vydal sa na cestu za šťastím do iného lesa, mimo dosahu zajáca Alfonza a jeho kumpánie.

V lese už zostal len podnik U zajačice Ofélie a Kasíno U veľkého ftáka. Lesný štatistický úrad definoval tento pozoruhodný ekonomický systém ako jediný známy systém s počtom ekonomicky činného obyvateľstva dva. Každý večer prúdila z polootvorených dverí týchto podnikov hudba lákajúca nových návštevníkov a každý týždeň zaznamenávali tržby týchto podnikov horibilný nárast. A psychická kríza zajáca Alfonza dozrievala do konečného štádia.

Na tretí deň po tom, ako posledný majiteľ posledného dostupného podniku povedal ono rozhodné slovko, dospel zajac Alfonz ku definitívnemu rozhodnutiu. Manifestačne zobliekol biele tričko s heslom „All money for drinking, smoking & girls” a nahradil ho čiernym tričkom s heslom „No money - no drinking, smoking & girls”. Potom oprášil deravú vestu, roztrhol na nej spodné vrecko a vytiahol  posledný zlatý dukát, odložený na svoj pohreb. Ešte naposledy okúsil svojím jediným čiernym a rozkývaným zubom jeho pravosť, avšak keď do neho zahryzol, zub zdevastovaný pôsobením desiatkami hektolitrov kvapalín s pH rôznym od 6,75 poddal a s hrdzavým zaškrípaním definitívne opustil svoje ložisko. „To je znamenie.“, pomyslel si zajac Alfonz a odhodlane vykročil ku Baru U zajačice Ofélie.

"Chcem tú najväčšiu butýlku s najvyšším obsahom hydroxylovej skupiny!", požiadal zúfalým chvejúcim sa hlasom majiteľku baru a udrel päsťou do pultovej dosky. Bolo zrejmé, že v ten deň sa rozhodne o osude veľkých osobností. Prestrašená majiteľka, krásna zajačica Ofélia, len bezmocne zaklipkala pozlátenými mihalnicami a podala zajacovi Alfonzovi fľašu plnú metanolu. Tretí deň abstinujúci zajac Alfonz nedočkavo schmatol fľašku a vylial jej obsah dolu hrdlom. Ten pamätný deň sa zapísal do análov lesných dejín ako Deň znovuobrodenia, alebo Deň veľkého metylalkoholového exu.

Zajac Alfonz chvíľu stál, na to sa zatriasol a bolo jasné, že niektoré časť jeho organizmu prestáva správne fungovať. Potom ho naplo ako strunu, vyhodilo do výšky tri a pol stopy a stuhnutý dopadol chudák už nebohý na chladnú dlažbu v bare U zajačice Ofélie.

"Ach nie!!! Kto bude vyhrávať a spievať mojim hosťom?", v zúfalstve vykríkla nešťastná majiteľka podniku. Potom rýchlo zhodila svoje nádherné dlhé zlaté riasy, kľakla na chladnú dlažbu vedľa chladnúceho tela zajaca Alfonza a pokúsila sa dať mu umelé dýchanie. V dôsledku anatomickej nedokonalosti určitého zajačieho ústrojenstva však jej snaha nemala účinok väčší ako snaha o nafúknurie deravého balóna.

"Život môj stráca zmysel a budúcnosť sťa vágna vidina mlžného močiara oddáva dušu moju do náručia Áronovho“, zúfalo zašeptala. „Mne súdené je preseknúť niť môjho života... pretože bez môjho zajaca Alfonza nie je bendžo, bez bendža nie je hudba, bez hudby nie sú hostia a bez hostí už neexistuje Bar u zajačice Ofélie. Som na dne! Ó Shakespeeare, Ó, Rómeo...! A počet ekonomicky činného obyvateľstva poklesne na absolútnu jednotku!", šeptala v zúfalstve keď si uvedomila spoločenské dôsledky práve prežívanej tragédie.

"Nuž ponesiem balvan osudu na bedrách...", zronene zašeptala a pohľad na ňu by bezpochyby inšpiroval Shakespeara ku napísaniu druhého dielu Rómea a Júlie. Potom sa zamyslela a vyskočila: „Ale predtým si vyhodím z kopýtka!“, skríkla a vyskočila plná nového entuziazmu. Pustila si magnetofón a chvíľu rapovala skladbu Coolia „Howgh, cool cold“, potom zatancovala kazančok, ktorý zapila dvojitou dávkou Sherry Ophelly. „Takto užívame my, svetáci, posledné chvíľky svojho biedneho života. Hor sa naposledy do kasina!“, zhodila zo seba i posledný náter pokryteckého smútku a vzala posledný zlatý dukát nešťastného zajaca Alfonza.

V onen pamätný deň, keď sa rozhodlo o osude veľkých osobností, sa točila v Kasíne u veľkého ftáka výročná ruleta. „Výhra sedemročia !“ hlásal veľký blikajúci nápis nad vchodom do kasína. Dnu i von prúdili skupiny ekonomicky neaktívnych hostí, ktorí z ktovie akých zdrojov utrácali ktovie aké veľké sumy. Rocková hudba, rozbíjané poháre, pripíjanie na zdravie adolescentnov i seniorov  - to všetko dokazovalo, že Kasíno u veľkého ftáka je poslednou záštitou utrácaniachtivých obyvateľov lesa.

"Vsádzam tento zlatý dukát na bielu mrkvu a čierny chren", oznámila krupiérovi Rabpotta ľadovým tónom. „Pravdepodobnosť výhry tejto kombinácie je jedna ku stodesať miliónom, čo je presne kombinácia, aká sa vyskytne raz za sedem rokov. A keďže sa posledných sedem rokov nevyskytla, musí sa vyskytnúť v tento večer, konkrétne“, - pozrela na hodinky - „v najbližších troch minútach. V opačnom prípade sa postarám o zatvorenie štatistického úradu a zabavenie jeho informačného systému.“, chladne oznámila veľkému ftákovi Bonifácovi stojaceho oproti nej s pohárom Cherry Ophelly.

Ruleta sa roztočila a gulička Osudu nerozhodne obiehala po okraji kotúča. Potom trikrát preskočila nejaké irelevantné symboly a spadla do jamky so symbolom bielej mrkvy.

"Húúúúh," – zašumelo to medzi hosťami a zdalo sa, že hudba prestáva hrať a poháre sa prestávajú rozbíjať.

Ruleta sa roztočila znovu a na čele veľkého ftáka Bonifáca sa začali perliť kropaje potu. Zdalo sa, akoby niektorá časť jeho tela začala sporadicky vynechávať.

"Čierny chren vyhráva!" – oznámil v tom momente krupiér, utrel si pot z čela a odpadol elegantným oblúkom do koša na odpadky, pretože bolo jasné, že práve prišiel o džob.

"Niééééééééééééééééééééééééé....." – otriasol kasínom výkrik derúci sa z hrdla veľkého vládcu mafie, lesného podsvetia a už bývalého majiteľa kasína U veľkého ftáka. Potom sa zatriasol a už bolo definívne zrejmé, že niektorá časť jeho tela skutočne prestala správne pracovať. Nato s impozantným oblúkom bývalého vládcu odpadol do smetného koša ku bývalému krupiérovi Rabpotta.

"Ale, ale, informačné technológie majú čosi do seba!", - uznanlivo pokrútila hlavou zajačica Ofélia a prevzala si potvrdenie o rozbití banku Rabpotta. „Stodesať miliónov zlatých dukátov, šéfka!“, - oznámil jej trasľavým tónom pokladník poklonil sa až po zem a odpadol do smetného koša.

A to bol koniec éry podvodov, vandalizmu, dlhých zlatých mihalníc a umelých feromónov, a zároveň začiatok éry informačných technológií, monarchie a zajačej emancipácie. Od onoho pamätného dňa zavládol v lese poriadok nerušený žiadnym dobrodruhom Alfonzom a jeho kumpánmi ani nepomenovateľné veci vystrájajúcim veľkým ftákom Bonifácom. Zavládol mier a počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva rapídne stúpol.

Od onoho pamätného dňa Veľkého metylalholového exu boli všetci obyvatelia lesa šťastní. Sociálne napätie pokleslo, štruktúra rodinných príjmov a výdavkov sa znormalizovala a pod vedením jedinej monarchistickej vládkyne bola vybudovaná sieť barov „U monarchyne Ofélie“ ako jediný legálny zábavný biznys v lese. Odíduvší majitelia zvyšných 53 kasín a 45 zábavných podnikov dostali možnosť zúčastniť sa výstavby lesnej diaľnice v rámci verejných prác a šťastní sa opäť navrátili do svojich starých domovov.

Jediný, kto vari občas zaspomínal na oné pamätné, strastiplné ale romantické časy bola zajačica Ofélia. Občas sa smutne zahľadela na vitrínku v svojej pracovni, v ktorej bol uložený jediný zlatý dukát jej jediného a skutočného ctiteľa zajaca Alfonza ako pamiatka na romantické chvíle prežívané za zvučania jeho rozladeného bendža. Na jeho pamiatku založila továreň Banjo a lá Fonso [bindžeu a lá-afoseu] na výrobu béndž a všetci adolescentní zajaci odvtedy dostávali na vianoce pod stromček namiesto trojitej dávky mrkvy bendžo. Pretože "Láska a hudba zmenila naše osudy.", stálo na každom bendže vyryté zlatým švabachom s podpisom všetkými uctievanej zajačice Ofélie.

Neobmedzenej vládkyne lesa.

Poučenie pre všetkých ženbychtivých:

1. Vážení, načo kupovať jednu fľašku, keď si môžete kúpiť celý bar?
2. Vážení, dobrú ženu stretnete raz za sedem rokov. Nevsádzajte príliš často, lebo po siedmych rokoch nebudete mať v správnu chvíľu čo vsadiť.
3. Vážení, či sa Vám to páči alebo nie, Osud to vždy zariadi tak, že všetky stávky vyhrajú ženy. Nikdy sa so ženou nestavte!
4. Vážení, keď si budete čokoľvek pýtať od ženskej, nikdy nezabudnite starostlivo prehodnotiť dôsledky svojej prosby. To hovorí aj Bill Cosby.
5. Kúpte si Slovník divných slov.

Prehrať Alfonzovu pieseň Ukončiť prehrávanie

---

-- Napísané počas služby v OVDT počas vojenskej služby vo VÚ 2344, Žilina, približne v 01-04/2001 --