Najväčšie výzvy pre ľudstvo

Publikované 2. 11. 2014, aktualizácia 17. 1. 2022

Najväčšie výzvy pre ľudstvo

Či sa nám to páči, alebo nie, je ľudstvo a Zemeguľa stále len nepatrným zrnkom prachu v vesmíre ovládanom zatiaľ nepoznamými silami. Kedykoľvek nás môže z povrchu zotrieť zablúdená planétka, prebudenie geoseizmických síl, porušenie krehkej rovnováhy v prírodnom ekosystéme planéty alebo voľba nesprávneho politika do kľúčového postu:-) OK, možno toto zatiaľ nie ... či?

Tuná som sa teda zamýšľal a dal som dokopy prehľad tých vecí, ktoré by sme mohli vedieť ovplyvniť, aby bol svet nepatrne krajší, stabilnejší a lepším miestom pre naše decká. Kľudne to berte ako tip na trávenie voľných chvíľ doma v garáži:-)

1. Ekológia

1.1 Znečisťovanie oceánov

Oceány neoficiálne slúžia ako odpadový kôš pre bordel z pevniny. Vedeli ste, že uprostred Pacifiku, na mieste, kde sa stretávajú morské prúdy, vznikol tzv. Ostrov odpadov? (nemýľte si to s pokračovaním knihy "Ostrov pokladov" od L. Stevensona:-)) Pozostáva z vysokej koncentrácie trosiek a plastového odpadu nahromadeného za posledných 30 rokov a jeho veľkosť sa odhaduje na 700 tisíc km2.

Netreba asi rozvádzať katastrofálny dopad na oceánsky biologický systém - množstvo morských živočíchov, ktoré ročne zahynú požieraním netráviteľných plastov, toxíny ničiace podmorský mikrosystém apod.

Vyčistenie tohto bordelu je enormnou výzvou pre ľudstvo. Jedno z nízkonákladových riešení navrhol holdandský študent Boyan Slat a spočíva v umiestnení voľné plávajúcich "zberacích kontajnerov" s dlhými ramenami (80 m), ktoré by voľne plávali a zberali z povrchu nečistoty.

1.2 Ničenie lesov - Amazonský prales.

Zo školských lavíc si pamätám frázu "Amazonský prales je pľúcami planéty". Možno v Brazílii sa toto neučia. V opačnom prípade by štát pravdepodobne nedovolil ničenie hodnoty, ktorá má globálny dopad na planetárny ekosystém. Bohužiaľ, korupcia a komerčné záujmy ovládajúcich minoritných lobistických skupín majú stále významnejší vplyv, než je existenčný záujem väčšiny populácie našej planéty.

Tento problém nie je technický, ale politicko-komerčný a asi ho doma v garáži nevyrieši nikto. Analýza posledných trendov našťastie ukazuje postupný pokles bezohľadnej devastácie lesov. Dúfajme, že tento trend sa úplne zastaví - a dokonca obráti ku opätovnému zalesňovaniu.

1.3 Devastácia flóry a fauny

Viete o tom, že na svete je už len posledných 3000 tigrov žijúcich vo voľnej prírode? Viete o tom, že za posledných 40 rokov sme zničili približne 50% zveri žijúcej vo voľnej prírode? Viete o bezohľadnom komerčnom rybolove na Aljaške? Viete, ako dlho vznikal Veľký koralový útes a čo mu hrozí, ak sa zdvihnú hladiny oceánov hoci len o pol metra?

1.4 Znečisťovanie pevniny

1.4.1 Skládky

Vždy žasnem, keď sa po týždni pozriem, aké množstvo odpadu dokážeme vyprodukovať v našej domácnosti. A nech rozmýšľam ako chcem, neviem prísť na to, ako toto množstvo zredukovať. Napadajú ma bláznivé a nepraktické riešenia - kupovať mlieko a džúsy v tetrapakových nádobách, nosiť si do Tesca fľašky, kde mi načapujú minerálku namiesto aby som domov odniesol ďalšie 3 plastové fľaše. Toto je veľké sústo, ktoré vyžaduje zmenu pohľadu ľudí na koncept nakupovania. Dokiaľ sa nič nezmení, dovtedy budeme musieť všetok ten bordel z domácností niekam sypať do poľa a zahrabávať zeminou.

Legálne skládky odpadov v SR - mapa

1.4.2 Recyklácia

Problém so skládkami súvisí priamo s recykláciou - poctivo triediť plasty, papier, sklo, elektronicku, kovy, batérie, oleje, textílie apod. Bohužiaľ, ekonomika nepustí - hraničné náklady na zber dodatočnej jednotky triedeného odpadu sú také vysoké, že sa ich neoplatí riešiť žiadnej komerčnej firme. Jediným riešením by mohla byť podpora štátu a nejakého EU fondu ... To je ekonomická stránka problému.

Z technologického hľadiska nie je vyriešená separácia materiálov sofistikovaných odpadov, čo znemožňuje efektívnu separáciu - napr. extrakcia drahých kovov z elektronického odpadu (počítače, monitory), triedenie materiálov z bielej technicky (kovy vs. plasty) apod.

1.4.3 Neekologická produkcia

Ľahko v teórii, ťažko v praxi. Nevyrábať veci, čo sa nedajú recyklovať. Potláčať ekologicky náročné technológie. Vynájsť energeticky menej náročné postupy. Vaša garáž dostáva obrovskú príležitosť:-)

1.4.4 Zmena v myslení novej generácie - doplnenie o ekopohľad na planétu

Hoci vzdelávacie predmety a študijné odbory so zameraním na životné prostredie nie sú žiadnou novinkou, pre výraznejšiu zmenu v šetrnom zaobchádzaním so zdrojmi planéty je potrebné väčšiu zmenu. Vychovávať ľudí tak, aby vypínali spotrebiče, keď ich nepoužívajú, aby zhasli v miestnosti, keď nie je potrebné v nej svietiť, zastaviť vodu, ktorá zbytočnej kvapká v kúpeľni apod. Namiesto agresívnych komerčných inzerátov propagujúcich zvýšenie spotreby zmeniť filozofiu prístupu na "kupujte len to nevyhnutné, čo potrebujete".

2. Lokálne vojnové konflikty

Vo svete permanentne niekde prebieha nejaký vojnový konflikt. Prečo? Zamysleli ste sa niekedy, prečo nevznikajú vojny vo vyspelých štátoch? Pretože väčšina obyvateľstva je vzdelaná, vlastníctvo zdrojov je pevne definované, politická rovnováha je stabilná.

Zdrojom konfliktov sú takmer výlučne nezrelé (prudko sa vyvíjajúce) ekonomicko-politické systémy, kde spadá väčšina krajín tretieho sveta, tzn. krajiny s nevzdelanou populáciou, obmedzeným prístupom ku informáciám a neistými vlastníckymi vzťahmi ku prírodným zdrojom. Tieto podmienky vytvárajú živnú pôdu pre vstup silných záujmových skupín, hoci aj z iných štátov.

Všeobecne sú príčinami vzniku konfliktov:

2.1. Politická nestabilita
2.2. Náboženská intolerancia
2.3. Nízka vzdelanosť spoločnosti
2.4. Veľké sociálne rozdiely
2.5. Boj o ovládnutie prírodných zdrojov

Kombinácia niektorých uvedených faktorov priniesla svetu balkánske vojny v 90-tych rokoch, pád dvojičiek 11.09.2001 a novodobú éru terorizmu, Afganistan, opakujúce sa palestínsko - arabské vojny, armádu ISIS a množstvo konšpiračných teórií.

Je vlastne otázne, či sa vôbec tieto problémy dajú nejako riešiť, alebo sú len zákonitým javom v evolúcii spoločnosti. História ľudstva poukazuje na nespočetné množstvo analógií - Cortézové dobyvateľské zničenie rozkvitajúcej ríše, staroveké ríše - Rímska ríša, Džingischán, čínske dynastie, devastácia amerických indiánov ... všetko sú to v podstate opakujúce sa scenáre. Človek je predátor vo svojej existenčnej podstate a rozum mu umožňuje využiť aj bezohľadné prostriedky na dosiahnutie cieľov.

Riešením tejto globálnej výzvy môže byť napr. všeobecné zvýšenie vzdelania v krajinách 3. sveta - čím sa môže významne znížiť možnosť manipulácie verejnou mienkou. Z tohto pohľadu môže byť zaujímavý pripravovaný projekt spoločnosti Google, ktorým chce zabezpečiť cez satelity prístup do internetu pre ťažko dostupné oblasti. Ale napokon - nie je vari aj toto forma dobývania? :-)

3. Technologické výzvy

3.1 Skladovanie energie

Energie je dostatok všade okolo nás. Samotné slnko posiela na Zem toľko energie, že by sme ju nedokázali využiť ani pri 100-násobne vyššej industrializácii. K tomu pripočítajme energiu obsiahnutú v oceánoch, veternú energiu, hydro apod. Nepotrebujeme ani rizikové technológie - jadrovú energiu, priehrady apod. Problém je, ako energiu dlhodobo uskladniť, aby sa dala efektívne distribuovať v čase. Zdanlivo jednoduchý problém nemá dodnes riešenie. Jeho vyriešenie by však malo radikálne dôsledky do všetkých oblastí nášho života - od pohonu vozidiel (elektromobily), cez výrobu a rozvod tepla, až po nové možnosti v stavbe medziplanetárnych lodí.

3.2 Distribúcia energie

Distribúcia energie je obrátená strana mince pri skladovaní energie. Kľúčovým problémom sú vysoké energetické straty pri doprave na veľké vzdialenosti. Pri prenose elektrickej energie je problém čiastočne riešený zmenou na vysoké napätie, pri ktorom sú straty výrazne nižšie. Avšak stále je celá distribučná elektrosústava veľmi zraniteľná a náročná na údržbu - pozrite na polia, kde sa ku horizontu tiahnu vysokonapäťové stĺporadia .. Nebolo by fajn, sa toho zbaviť? Znížiť náklady na údržbu sústavy, uvoľniť zabratú pôdu, znížiť zraniteľnosť sústavy (poškodenie vedení) a zvýšiť bezpečnosť prostredia?

Podobne je to aj pri distribúcii napr. vodíka - vyrobiť ho vieme, distribúcia je však tiež zložitá a neefektívna. Až 1/3 energie získateľnej z vodíka sa stratí medzi jeho výrobou a konečným spálením, z toho cca 10-15% pri distribúcii.

S héliom je to ešte zložitejšie a neefektívnejšie - vďaka atómom s veľmi malým priemerom ľahko prechádza (difunduje) aj cez pevné materiály a uniká z atmosféry.

3.3 Prechod na ekologické a bezpečné zdroje energie

Voda, vietor, slnko sú ekologické, neobmedzené avšak nízko výkonné zdroje energie.
Uhlie, ropa, plyn, jadro sú neekologické, obmedzené, avšak dostatočne výkonné zdroje energie.

Ako skombinovať tieto dve skupiny tak, aby v dlhodobom horizonte prevládol šetrný ekologický aspekt? Ľudstvo pravdepodobne ešte len čaká na nejaký vynález, ktorý prinesie radikálne vyššiu efektivitu do prvej skupiny zdrojov.

Konečne by sa mohlo upustiť od výstavby jadrových elektrární uprostred obývaných oblastí.

3.4 Nerovnomerná distribúcia zdrojov

Rozloženie prírodných zdrojov je nerovnomerné a ich distribúcia je neefektívna. Okrem teleportu alebo medzištátnej Hyper Loop si neviem predstaviť spôsob, ako preniesť 100-tisíc ton ropy alebo železnej rudy z Európy do Austrálie.

Asi zostaneme pri pomalej, ale lacnej námornej kontajnerovej preprave a riskantných ropných tankeroch ...

3.5 Výroba hélia

Hélium je veľmi zaujímavý prvok. Ťaží sa ako vedľajší produkt len na niekoľkých miestach na Zemeguli a ročnou produkciou cca 170 mil. m³. Jeho využitie však môže byť obrovské - od supravodivých materiálov, cez medicínu apod. Celosvetová zásoby sa odhadujú len na cca 40 bil. m³ (náleziská v Katare, Rusku, USA a Alžírsku).

Paradoxom je, že vo vesmíre je ho nehorázne veľa (najrozšírenejší prvok po vodíku), avšak na našej planéte sa "vyparuje" a uniká mimo atmosféry okamžite vďaka svojej ľahkosti a neschopnosti zlučovať sa s iným prvkom a nízkemu priemeru atómu, vďaka čomu preniká ľahko i cez pevné materiály.

Odhaduje sa, že v priebehu niekoľkých rokov sa existujúce náleziská vyčerpajú - medziročne jeho spotreba stúpa. Ako najefektívnejšie komerčné riešenie sa zatiaľ javí ťažba hélia na mesiaci.

3.6 Recyklácia olejov

Oleje extrémne zaťažujú a znečisťujú životné prostredie. V nedávnej dobe vznikli viaceré aktivity na podporu zberu recyklovateľných rastlinných a motorových olejov. Potešiteľné je tiež, že aj Slovenská technická univerzita vyvinula patent na recykláciu rastlinných olejov.

3.7 Vodíkový kotol ako vykurovacia jednotka

Dnes existujúce technológie pre výrobu vodíka v ničom nebránia v masovej produkcii centrálnych vykurovacích kotlov (výhrevných jednotiek). Možno okrem patentov.

Ak teda štát dokáže miliónmi Eur dotovať prechod na elektromobily, polia pomerne neefektívnych solárnych panelov atď. nemohol by napr. v rámci výskumu SAV podporiť výskumný program na vývoj nízkoobjemového vodíkového kotla? Takého, ktorý by sa dal predávať bez dotácií za bežnú cenu, aby si ho ľudia mohli kúpiť a nemuseli špekulovať s lacnejšími neekologickými alternatívami na pevné palivo, plyn, pelety ? Asi mohol, ale takýto nezištný a nízkoprofitový záujem sa nenosí v štátnom aparáte založenom na profite jednotlivca za čo najkratšie obdobie a na politických bodoch.

Horenie vodíka (zmiešaného s kyslíkom) je čistý proces, ktorého výsledkom je opäť voda, pričom sa uvoľní energia. "Stačí" teda opäť vziať "vyhorenú" vodu a naliať ju do nádoby, kde sa z nej opäť rozloží na vodík. A máme perpetum mobile:-) So easy. Stačí už len vymyslieť, ako do systému doplniť uvoľnenú chýbajúcu energiu :-)

Neexistuje alternatívna planéta B.

Súvisiace linky:

Voda ako obchodná komodita » « Charaktery v Korona divadle