Pozastavenie

Bola jedna z mnohých nocí, keď som ako pomocník pracoval v kuchyni hotela na Surry Hills už asi druhý mesiac. Bol január, tiché obdobie austrálskych prázdnin. Hostí bolo málo a kuchári si krátili čas jalovými rečami a špekulovaním, ako poslať textovú správu cez mobil. Sediac na schodoch v zadných dverách otvorených do ulice, škaredý v čiernej nepremokavej zástere, vychutnávajúc nezvyčajnú pohodu som skúmal pohľadom ulicu. Už sa ztmievalo, arkády domov začínali ospalo žmurkať do noci svetelnými tabuľmi a chodcov bolo málo.

Z pravej strany sa blížil muž. Típek, mohol mať okolo tridsať, klasický zjav nevymykajúci sa zo štandardu obyvateľov Oxford street, vychýrenej ulice homosexuálnou komunitou obývanej štvrte Darlinghurst. Plešivejúci, s dvojmilimetrovým strihom a v tvári mal niečo zvrhlého.

"Je rušno?", prekvapil ma otázkou. Pozrel skúmavo ponad mňa dovnútra, avšak nikoho nezhliadol a tak zrakom skĺzol po mojej zástere.

"Nie, tiché obdobie.", odvetil som. Jeho skúmavý pohľad akoby niekoho hľadal.

"Chceš niekoho zavolať?", spýtal som sa.

Muž neodpovedal. Hľadel na mňa zamysleným a trochu smutným pohľadom.

"Pracoval som tu. Takmer sedem rokov.", povedal o chvíľu. Jeho hlas bol zastretý a tichý, akoby oslabený ozvenou toho času, ktorý tu strávil a zaznievala z neho nostalgia.

"Prečo si odišiel?", nevedel som, čo povedať. "Možno je normálny.", napadlo ma. Možno odišiel, keď tu nastúpil Jon. Nebol by prvý ani jediný.

"Našiel som si iný job. Je to teraz lepšie.", povedal muž a napadlo ma, že to mohla byť tak príčina, ako aj dôsledok. "Tiež som sedával na týchto schodoch. Sedem rokov.", dodal potichu.

Zrazu som sa cítil rozpačitý a - ktovieprečo - vinný. "Takto to chodí v živote", napadlo ma, "a ja tiež raz budem takto prechádzať miesta a počítať – jeden rok, tri roky, sedem rokov... Bude to smutné, alebo veselé?

Už som sa nič nepýtal, len skúmavo hľadel na muža, ktorý hľadal svoju minulosť v otvorených dverách.

"Good bye, mate.", pozdravil, kývol hlavou a pomaly vykročil po chodníku.

"Good luck to you.", odvetil som. Sedem rokov minulosti ešte otočilo hlavu a pohľadom pátralo po známych tvárach míňajúc okná lokálu hotela.

Potom zahol za roh lokálu a zmizol.

---

-- Sydney, 04/07/2002 – Dolphin on Crown Hotel, Surry Hills, kde som našiel svoj prvý job --