Voda ako obchodná komodita

Nedávno prebehla médiami správa o snahe skomercionalizovať voľne dostupné zdroje pitnej vody a využiť ich na komerčný predaj do zahraničia. Vzniklo množstvo pomerne búrlivých reakcií s prevažujúcimi zamietavými postojmi k uvedenému úmyslu. Obavy spoločnosti o obmedzenie prístupu k vode napokon musel utíšiť sám premiér uistením, že vláda naplánuje podporovať žiadne podobné snahy. A to hlavne z dôvodu, že v Európe je momentálne vody dostatok a jej predaj by sa komerčne nevyplatil (to zase odznelo v inej relácii).

Plne súhlasím s týmto postojom. Voda je spoločenské prírodné bohatstvo, ktoré nepatrí nikomu konkrétnemu, preto nikto konkrétny by nemal mať na ňu výlučné právo. Podobne, ako je to s ropou. Hmm... ropa. Surovina, na ktorej zbophatlo niekoľko arabských štátov... asi som nevybral vhodný príklad... tak opravujem - podobne ako .. ako .. minerálne náleziká.... hmmm ... na ktorých bohatnú Čína, Rusko, USA a mnoho ďalších štátov ... to bol ešte horší príklad .. tak ešte jeden pokus ... nikto by nemal mať na vodu výlučné právo podobne ako nikto nemá výlučné právo na lesy ... hmmmmm ... ale prečo je tu štátny podnik "Lesy SR"?

Dosť sarkazmu - prejdem k veci: chcem povedať, že voda ako spoločenský zdroj naozaj by nemal patriť nikomu. Avšak na druhej strane, je škoda nevyužiť naše prírodné bohatstvo transparentným spôsobom pre spoločenský benefit nás všetkých. Štatisticky Slovensko využíva približne 14% z vodných zdrojov na svojom území. Prečo nevyužiť časť prirodzeného bohatstva napríklad na to, aby štátny rozpočet získal viac peňazí napríklad na opravy ciest alebo ekologické projekty? Alebo na vedu a výskum, či edukčné projekty?

Voda patrí všetkým obyvateľom štátu a základný príncip pri narábaní s ňou by mal byť, že obyvatelia štátu z nej spoločne môžu profitovať. V žiadnom prípade by sa nemal obohacovať niekto konkrétny využitím spoločného bohatstva. Mohol by však vzniknúť štátny podnik, ktorý by transparetne zabezpečoval predaj vody a príjmy z predaja by využil na spoločensky prospešné a potrebné ciele.

Ropa pomohla niekoľkým arabským štátom vybudovať infraštruktúru krajiny. Predaj minerálov, energetických surovín, dreva - a napokon všetkého, s čím sa obchoduje na komoditnej burze - je v princípe o tom istom - využitie geograficky náhodne alokovaných hodnotných prírodných zdrojov.

Žil som nejaký čas mimo Slovenska - cca 2,5 roka - a videl som, ako sa krajiny stavajú ku svojim bohatstvám, ako si ich ľudia väčšinou chránia a ako často ľutujú, ak im niečo chýba. Thajsko je bohaté na ovocie, ale vodu si tam musíte kúpiť v obchodoch. Podobne v Singapúre, na Taiwane - a vôbec vo väčšine tropických a subtropických krajín - mnohé z nich sú vyspelé, avšak z vodovodu sa nikde nenapijete. Austrália a JAR má už teraz značné problémy so zásobovaním sladkou vodou a prognózy predpokladajú v najbližších desaťročiach zhoršovanie problému. Je veľmi málo krajín, kde sa môžete napiť z verejného vodovodu. V mnohých častiach sveta je osprchovanie sa luxusom. Voda proste je a vždy bude kriticky a vitálne dôležitá prírodná surovina - oveľa dôležitejšia ako je ropa, hoci skreslenie cenovými grafmi tomuto faktu skôr odporuje.

Takže nateraz môžeme byť spokojní - vodu nám nikto na Slovensku brať nebude. Ale myslím, že táto otázka tu za nejaký čas bude riešená opäť, a možno s odlišným výsledkom.