Môj prvý vyučovací deň v Thajskej štátnej škole.. Worrarachatinatdamatu a Somsriremsuksa

(email poslaný na Slovensko po cca 3 mesiacoch pobytu v Thajsku, 12/2004)

V Bangkoku je obrovský dopyt po učiteľoch angličtiny. Školy sa doslova bijú o skúsených učiteľov, preferujú rodených Angličanov/Američanov, avšak akákoľvek západniarska rasa je v podstate pre nich rodený Angličan:-)) Západniarom tu hovoria FARANG a za výučbu angličtiny platia od 200 do 500 bahtov za 1 vyučovaciu hodinu (60 minút) pre začínajúcich teacherov. Pri dennej výučbe 4-6 hodín sa tu mesačne dá zarobiť 25.000 - 35.000 Sk (cca 1000 EUR), čo po odrátaní životných nákladov činí čistú úsporu kdesi medzi 18.000 - 24.000 THB.

Vyučuje sa taktiež cez víkendy, pretože detiská sú doma a rodičia nadšene využívajú ich mimoškolský čas na naplnenie vreciek farangov. Zatiaľ však nemám toho veľa, učím pravidelne len jedného policajta, ktorý na všetko prikyvuje "okej, okej", hoci ničomu nerozumie, takze ho musím neustále podporovať, aby sa nebál a každú vetu ho nútim opakovať 2-4 krát. Bodaj by boli všetci policajti aj pri udeľovaní pokút takíto:-)

Thajská angličtina je ako maďarská slovenčina - buď sa zhrozíte, alebo zabávate. V každom prípade neviete, čo znamená ten prúd zvukov rynúci sa z rečového ústrojenstva:-) Od zajtra asi začnem učiť aj 12-ročnú dcéru jednej bohatej thajsko-čínskej rodinky, vcelku sympoši, majú v krvi čínsku vynachádzavosť a sú rodení podnikatelia. V priebehu týždňa mi má tiež ďalšia škola (PFF) dať vedieť, aký bude rozvrh, podľa ktorého budem u nich učiť na plný uväzok 4-6 hodín denne.

Minulý týždeň vo štvrtok som učil vo verejnom školstve. Jedna zo škôl, do ktorých som si podal prihlášku na pozíciu učiteľa angličtiny, zvaná BCC, ma požiadala učiť v jednej vzdialenejšej provincii - asi 40 minút busom, čo v thajských prepravných pomeroch znamená cca 20 km od miesta, kde bývam. Práve začal ďalší semester (semester trvá od 01.11. do konca marca) a škola sa teší podpore thajskej kráľovnej, čiže si môže dovoliť zaplatiť pár hodín v týždni darebáckemu farangovi. Názov školy som sa učil asi 3 hodiny, a dnes ho už zasa neviem: WORRARACHATINATDAMATU. Nesrandujem, tieto šoky tu zažívam bežne. Ešte k tomu si primyslíte nečitateľnosť thajského písma, ktoré má 54 samostatných znakov (angličtina 25), a z ktorých zatiaľ ovládam len 35, čize pri cestovaní som tu úplne stratený. Londýn je zákusková sranda po večerníčku v porovnaní s bangkogským peklom:-)

Anyway, ponuku školy som prijal - s tým, že nie som si istý, či to zvládnem. Ako mi povedali, je to veľmi jednoduché - je treba precvičiť len základnú konverzáciu, žiadna gramatika, písanie, len pokec. Tak OK, o 7,00 ráno vyrážame v klimatizovanej dodávke s manažérom BCC Tonym do školy WORRARACHATINATDAMATU v provincii Bang Boothang. O 8,20 sme v škole, okrem Tonyho mizernej angličtiny znie okolo mňa len thajština. Vidím decká nastúpené v radoch po triedach na ranné počúvanie národnej hymny a raňajší príhovor najvyššieho šéfa školy. Po 10 minútach sa 300 detísk rozletelo do tried a mňa odporúčajú, aby som nasledoval khun Wadee (v preklade "pani Dobrýdeň", nesrandujem, bežné thajské meno je napr. "Hviezdny prach", "Prasa", "Vták", "Kurča" ... a teda "Dobrýdeň" je z tých optimistickejších).

Takze khun Wadee ma privádza do triedy. S hrôzou vnímam pohľady 60 detísk vo veku 8-9 rokov (stupeň PB 2, thajské školy delia žiakov na kindergarten = predškolský vek do 7 rokov, potom na PB 1-3 vo veku 8-cca 11 rokov, potom na M1-M6 vo veku 12-16 rokov a napokon nasleduje univerzita od 17 rokov). Učiteľka čaká, ja tiež čakám. Myslím si, že sa jedná o nejaký vtip, a že asi pôjdeme ďalej, pretože mi nikto nepovedal, že by som mal učiť 60 malých deciek...

Trúfnete si učiť takéto thajské deti, ktoré vedia po anglicky nanajvýš napočítať do 10?

Keď sa však zopár detí začalo pochechtávať, pochopil som krutý žart, o ktorom údajne nevedel ani Tony, ako som sa neskôr dozvedel. Kupodivu však, deti vedeli vcelku dosť - začali sme hláskovaním abecedy a zopár frázami. Pokiaľ opakovala celá trieda nejakú frázu, všetko šlo OK. Keď som povedal "Nice to meet you", trieda ako jeden hlas opakuje po mne. Spýtal som sa "Do you understand?", trieda opäť opakuje "Do you understand?". Zarazene mávam rukami "NO, don't repeat, say yes or no!", a trieda opakuje ako Bellov gramofón. Vtedy som pochopil, že mi vlastne nerozumejú, len mechanicky opakujú a keďže neviem po thajsky, neviem im vlastne nič vysvetliť. Keďže im neviem nič nové vysvetliť, nedokážem ich ani nič nové naučiť - pretože nebudú rozumieť vysvetleniu v angličtine.

Vlastne som celý čas improvizoval. Moja včerajšia príprava, cvičenia pre žiakov, ktorí rozumejú aspoň základy angliny, bola úplne nanič. Chvíľa 5-minútovej bezmocnosti. Nemohol som použiť žiadnu učebnicu, pretože škola učebnice nepoužíva - sú príliš drahé. Známky? Nejaký motivačný systém pre žiakov? Škola žiakov na angličtine neznámkuje! Čo s nimi? Najhoršia je nedisciplinovanosť - akonáhle zameriam pozornosť na jednotlivca, vždy sa nájde darebák, čo udrie suseda, alebo začne prekrikovať iného. Keď nerozumejú, čo im hovorím po anglicky, jednoducho ignorujú. Prirodzená reakcia dieťaťa.

Po 4 hodinách mi odišiel hlas. Boleli ma hlasivky a dokázal som ledva niečo povedať potichu - nieto ešte nahlas na celú triedu. Verte mi, že takémuto učiteľovi výrazne klesne reputácia medzi deťmi:-) Pristihol som sa, ako sa zaprisahávam, že NIKDY viac vo verejnom školstve nebudem učiť! Jediná trieda, ktorá sa dala ako tak zvládnuť, boli M4 - starší žiaci. Jedna žiačka dokonca v polovici hodiny vyhlásila "I love you" a naplnila moje srdce pocitom, že predsa to len nebude zabitý deň:-) S týmito žiakmi sa dala precvičiť aj základná gramatika, neopakovali ako onen Bellov stroj, snažili sa porozumieť anglickým číslovkám a mali tu neuveriteľne rozladenú gitaru, na ktorej som im predviedol zopár akordov a navrhol som im vyhodiť ju oknom von, s čím zásadne nesúhlasili.

Tak teda skočil môj prvý deň vo verejnom thajskom školstve. Po návrate si to namieril priamo do BCC centrály a oznámil Tonymu, že soráč, chlape, zajtra tam nepôjdem. Spôsobil som mu značný problém, pretože musel nájsť náhradu v priebehu 4-5 hodín, čo naozaj nie je ľahké. Ja som však odolal jeho prehováraniam a na papieri som mu zdôvodnil, PREČO (5 dôvodov, môžem doloziť v prípade záujmu :-)

Avšak štátna verejná škola ma predsa len úplne neminula - v piatok. Bohužiaľ, sľúbil som totiž učiť nielen v škole WORRARACHATINATDAMATU (t.j. v stredu 4 hodiny + odmietnutý štvrtok), ale aj v škole SOMSRIREMSUKSA (len v piatok, 5 hodín). O poznanie ľahšie zapamätovateľnejší názov, ktorý taktiež nezvládam:-)

SOMSRIREMSUKSA bola však oveľa bližšie, v mojej provincii Nonthaburi. V piatok ráno opäť vyrážam s Tonym a ešte jednou právepricestovanou austrálčankou Lillou do školy. Cestou mi Tony oznamuje, že učitelia z WORRARACHATINATDAMATU boli so mnou veľmi spokojní a že som mal vlastne smolu, pretože deti boli veľmi tiché na hodinách môjho nasledovníka. Well, možno si Tony prehodil príčinu a následok, žeano?

Ja s mojimi žiačkami Nan a Nui v mojom jazykovom
centre STC (Synet Teaching Center) v Nonthaburi, Bangkok, 2004 - 2005

Škola SOMSRIREMSUKSA má oveľa menšie triedy, "len" 20-30 žiakov v triede. Prekvapenie ma však ani tu neminulo - posielajú ma učiť pokusne deti vo veku 3-4 rokov! Na kiereho vreda, kladiem si otázku, pretože tieto miminá potrebujú thajských učiteľov, nie mňa. Lilla sedí v pozadí a hovorí, že sa držím. Naozaj si kladiem otázku, či ma ešte môžu niečím prekvapiť - beriem do ruky nejakú hračku - mačku a hovorím "cat". Decka na mňa tupo zízajú. Hovorím "cat- meeeeeooooouuu" (meeou = mačka po thajsky). Nadšene zarevú meeeeoooooouuuuu, a potom už opakujú "meeeooouu - cat, cat - meeeooouuu". To sa opakuje so psom "maaaaa - dog", prasaťom "muuuuuuu - pig". Kupodivu, už trojročné deti vedia anglickú abecedu a počítať do desať v angličtine.

Po 20 minútach utrpenia prechádzam do ďalšej triedy. Lilla sa diví, ako to zvládam a ja si uvedomujem, že som až dnes prekročil hranice svojich skutočných schopností. OK, teda, povedzme posunul alebo objavil:-) Škola SOMSRIREMSUKSA je pre mna už oveľa lepšou skúsenosťou - učitelský tím je ku farangovi Brajáánovi (všade som sa predstavoval ako Bryan, pretože Thajci nevedia vysloviť "š" na konci Ľuboš, oveľa lepšie sa im vyslovuje Brajaaaang) veľmi pozorný a nápomocný. Dávajú mi zadarmo obed v školskej kantíne a prihovárajú sa mi, odkiaľže to som, ako dlho zostanem a aká bola priemerná výška môjho príjmu v rokoch 1998 - 2000:-) Bežné otázky, ale všetci sú fakt OK:-)

Posledné dve triedy sú žiaci M2, M3, s nimi sa dajú robiť aj vyspelejšie cvičenia - napr. hráme hru - súťaž medzi chlapcami a dievčatami, pri ktorej musia vymyslieť anglické slovo začínajúce na hlásku, ktorú poviem. Vyhrávajú dievčatá - o jeden bod, a keď píšem na tabuľu vetu "víťazom sú dievčatá", chlapani odmietajú vetu opakovať a namiesto toho počujem rebelské "hmmmmmmmmmmmmmmmm mmmmmmmmmmmmmmmm mmmmmmmmmmmmmm mmmmmmmmm".

Pri odchode zo školy mi jedna učiteľka vysvetľuje ako sa dostanem naspäť do Bang Lampoor, kde bývam. Keďže sa však musím dostať pompou cez rieku Chao-Phryia (vyslovuje sa Čao Priáá), čo je rieka asi tri - štyri krát širšia a desaťkrát špinavšia ako Dunaj, a nepoznám cestu, požiadam jednu matku, ktorá prišla vyzdvihnúť synátora do školy, aby mi ukázala cestu. Títo Thajci sú niekedy neuveriteľne prívetiví - nielenže mi ukázala cestu, ale zaplatila za mňa aj lístok na buse a na pompe - za žiadnu cenu nechcela odo mňa peniaze.

A to je koniec mojej učiteľskej kariéry v thajskom verejnom školstve. Za tie 2 dni som zarobil cca 2.700,- bathov (= cca 2.500,- Sk, 80 EUR) za 4 + 5 hodín výučby, v prepočte asi 280 bahtov na hodinu. Privátne jazykové školy však platia lepšie, bežne začínajú od 300-350 THB na hodinu a dávajú pravidelné hodiny (dohodnete sa, presne v ktorý deň od koľkej do koľkej budete učiť aký level), pričom výučba prebieha v klimatizovaných miestnostiach - na rozdiel od verejnej školy, kde sú všetky dvere a okná dokorán roztvorené a na strope zúrivo hučí 10 ventilátorov. Miera dehydratácie po štyroch hodinách výučby je hrozivá! Vodu pritom môžete piť jedine kupovanú z obchodu, určite nie z verejného vodovodu.

Zatiaľ teda toľko - nabudúce niečo o pekných Thajkách... alebo škaredých Thajcoch... :-)

Držte sa tam na Slovensku!

---

(Thajsko, Bangkok, Nonthaburi, December 2004)

A ešte jedna momentka - tu je moja trieda v škole zvanej EF (English First), Nonthaburi, Bangkok, 2004. Moja prezývka bola Brian, pretože Thajci nevedia vysloviť sykavky na konci slova, preto každému vymyslia nejakú ich pothajštenú prezývku. Brian vyslovovali ako Brjááán, čo už thajský jazyk zvládol :-)